Ako sme začínali s laserovými operáciami očí na Slovensku

Autor: Peter Žiak | 20.5.2015 o 8:26 | Karma článku: 12,48 | Prečítané:  7907x

Spomienky na začiatky očnej chirurgie sú pre mňa vždy trochu nostalgické. Bol som mladé ucho, nadšený novými možnosťami a technológiami a šťastný, že môžem byť pri tom. Opravovať ľuďom oči je malý zázrak.

Aj napriek tomu, že mám za sebou už tisíce operovaných šošoviek a sivých zákalov, ešte stále sa niekedy zastavím a zamyslím sa nad tým, aké je úžasné, že takto dokážeme vybabrať s občas nespravodlivou prírodou. A čo je najviac dôležité, ešte stále sme nedosiahli na hranice oftalmológie.

Pacienti nám dôverovali od začiatku

V roku 1994 sme stáli aj s kolegom Jarkom Niklom na laserovej operačke profesora Izáka v Banskej Bystrici a chystali sa na prvú laserovú operáciu krátkozrakosti. Mojou zodpovednosťou bolo postarať sa o kalibráciu a programovanie lasera. Prvého pacienta operoval profesor Izák. Bola pekná slnečná sobota a na operačnej sále sa zišlo asi 10 lekárov z celej kliniky. Sledovali sme prvého odvážlivca, ktorý sa odhodlal na tento zákrok. Ten deň sa podarilo operovať až 8 ľudí, u každého iba jedno oko. Pacienti nám verili od začiatku, keďže zo zahraničia prichádzali len dobré referencie na tento typ výkonov a mali sme aj informácie že prví pacienti profesora Černáka v Bratislave sa tiež majú dobre. V USA vykonávalo operácie v tom čase iba málo pracovísk, výkon bol úradom pre potraviny a liečivá (FDA) zaradený medzi experimentálne.

Náročné začiatky

V tých časoch sa operovalo vždy len jedno oko. Mojím prvým samostatným excimerovým výkonom bola korekcia krátkozrakosti jednej mladej ženy, ktorá sa chcela zbaviť okuliarov. Operoval som za deň asi troch alebo štyroch pacientov a večer som bol absolútne vyčerpaný, psychika urobila svoje. Neskôr prišli časy, kedy sme operovali aj 12-14 pacientov za deň a domov som sa občas vracal až za tmy.

Manuálne sledovanie oka

Samozrejme, vtedajšia technika sa nedá porovnať s tou dnešnou. Pri prvých operáciách to bolo naozaj trochu dobrodružné. Napríklad taký eyetracker. Je to zariadenie, ktoré sleduje pohyb oka, takže sa nemôže stať, že laser odparí tkanivo tam kde nemá. Dnes je súčasťou všetkých prístrojov a dokáže sledovať oko až v siedmich smeroch.

Keď sme začínali, eyetracker som bol ja, stroje ho nemali. Nebolo mi všetko jedno, keď sa oko začalo hýbať. Laser sa v tej chvíli musel pedálom vypnúť. Operatér musel veľkú časť svojej pozornosti venovať fixácii pacienta, aby sa oko hýbalo čo najmenej. Tak sme sa naučili aj nervóznych pacientov „spacifikovať“, aby sa nebáli a nehýbali. Rozdiel bol aj v dĺžke rekonvalescencie. V začiatkoch sa pacient zotavoval minimálne týždeň. Navyše sa operovalo spravidla len jedno oko, druhé obvykle až po troch mesiacoch, takže celkom v poriadku bol pacient až o 4 mesiace.

Keď sa z oka dymilo, nebolo nám všetko jedno

Pionieri očnej chirurgie dnes s úsmevom spomínajú na časy, kedy sa pri operáciách z oka „dymilo“.  Aj moja spomienka z prvej laserovej operácie je práve na „dymiacu“ rohovku. Dnes sa nad tým usmejem, ale vtedy nám do smiechu veľmi nebolo. Nejednalo sa o naozajstný dym, oko nehorelo, laser tkanivo nezohrieva. Boli to malé čiastočky tkaniva, ktoré laser odparil a pri intenzívnom svetle robili dojem dymu alebo pary.  Pri prvej operácii sme sa na seba pozerali či to tak má byť, v očiach otázniky. Bol to veľmi zvláštny pocit, no bolo to úplne normálne. V súčasnosti to tak nie je iba preto, že nové prístroje majú na rozdiel od tých starých odsávanie a laserujú oko jemnejšie.

Zaujímavosťou prvých laserov bolo napríklad aj to, že ich lúč mal priemer cca 6,5 milimetra (dnes 0,8 – 1 mm) a celá plocha oka, tzv. ablácia, sa laserovala naraz. V dobe, kedy sa na Slovensku začali objavovať v domácnostiach prvé počítače vybavené procesorom Intel 486, lasery stále používali procesory 8080, ktoré sa okrem iného používali aj v kalkulačkách. Prístroj nemal ani obrazovku, len malý monochromatický displej. Dnes je to celkom inak.

Krása práce očného chirurga

Aj keď strach z neznámeho dávno pominul, pred každou operáciou mám rešpekt. Za tých dvadsať rokov som asi jeden z mála lekárov na Slovensku, ktorý pracoval na ôsmich typoch excimerových laserov. Pacienti si väčšinou neuvedomujú, že v živote lekára je dosť často niečo po prvý raz. Môj život je plný „prvých razov“. Prvý raz som predpísal okuliare, prvý raz vyplnil recept, prvý raz operoval sivý zákal, prvý raz vložil umelú šošovku. Prvý raz je vždy napínavý a silný zážitok. V medicíne je toto slovné spojenie symbolom progresu. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som prvý raz operoval oko a dnes sa neviem dočkať ďalších prvých razov, ktoré prinesú opäť nové a ešte lepšie riešenia a budú ešte viac pomáhať našim pacientom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?