Aké sú limity ľudského oka?

Autor: Peter Žiak | 27.7.2017 o 13:03 | (upravené 27.7.2017 o 14:46) Karma článku: 8,61 | Prečítané:  3064x

Vo svete technológií ťažko určiť limity. Čo je dnes nedosiahnuteľné, zajtra môže byť samozrejmá vec. Podobne je to aj pri najvyššom možnom rozlíšení obrazovky, ktoré doteraz existuje – 8K. Dokáže však niečo také vnímať ľudské oko?

Teoretický limit oka existuje, ale...

Keď Steve Jobs predstavoval revolučný iPhone 4 s Retina displejom, vyhlásil, že ľudské oko dokáže zo štandardnej vzdialenosti približne 30 centimetrov vidieť na displeji smartfónu maximálne rozlíšenie 300 PPI (pod PPI si predstavte 300 obrazových prvkov natlačených na ploche veľkosti palca na vašej obrazovke). V zásade mal pravdu. Avšak len do určitej miery.

Teoretický limit oka síce existuje. Ale to, či rozdielne rozlíšenia obrazovky skutočne vidíme alebo nevidíme, ovplyvňuje oveľa viac faktorov. Jedným z nich je uhlopriečka obrazovky, rozhoduje však aj fyzická vzdialenosť oka od prístroja. Čím menšia je vzdialenosť oka od displeja, tým treba pre „dokonalý“ obraz vyššie PPI.

„Rozhoduje aj veľkosť displeja a vzdialenosť od obrazovky.“

Veľmi zjednodušene teda možno povedať, že na televízore s uhlopriečkou 65 centimetrov voľným okom zo vzdialenosti aspoň 1,5 metra neuvidíte rozdiel medzi HD a FullHD. Rovnako ako pri smartfónoch zas nemá žiadny význam 4K, pretože displej smartfónu je na takéto rozlíšenie primalý, a to bez ohľadu na vzdialenosť.

Zamýšľate sa teraz nad 8K? Pre lepšiu predstavu – 8K je 4-násobne vyššie rozlíšenie v porovnaní so 4K a 16-násobne v porovnaní s FullHD. Človek s bezchybným zrakom teda dokáže 8K vnímať iba z bezprostrednej blízkosti, prípadne musí byť displej enormne veľký. Ak by ste mali televízor so 100-centimetrovou uhlopriečkou vo vašej obývačke, rozdiel medzi 8K a 4K rozlíšeniami by ste so zdravým okom vedeli spozorovať maximálne zo vzdialenosti 40 centimetrov od obrazovky.

Má 8K význam? Rozhodne!

Aj keď sa môže 8K zdať ako prehnaná „technologická vychytávka“, v konečnom dôsledku má, respektíve môže mať, reálne a efektívne využitie.

V prvom rade, 8K bude veľkou výhodou v prípade, že budú súčasné štandardné veľkosti televízií ešte rásť. Ideálne sú v takomto prípade 2,5 až 3 metre dlhé uhlopriečky, pri ktorých ešte stále môžete pozerať na obrazovku aj z menšej vzdialenosti (približne 1,3 metra). Čo je ešte lepšie, zväčší sa tým zorné pole, vďaka čomu bude človek pri sledovaní viac „vtiahnutý do deja“. Inými slovami, obrazovku môžete mať aj na šírku celej steny.

8K má však veľký význam, dokonca pri oveľa menších uhlopriečkach, aj pre medicínu.  V súčasnosti na našej klinike využívame pri operáciách oka dva FullHD displeje v 3D (systém TrueVision), ktoré nám pomáhajú prenášať obraz z operačného mikroskopu na obrazovku. Keďže však na monitor pozeráme naozaj z minimálnej vzdialenosti, 8K by tieto displeje mohol efektívne nahradiť a povrch oka by sme mohli skúmať ešte vo väčších detailoch. 

Čo je teda limitom ľudského zraku?

Naše oko v podstate dokáže vnímať akékoľvek rozlíšenie, pokiaľ je dostatočne veľká obrazovka, respektíve ak sa nachádzate od displeja dostatočne ďaleko. Čo však v oku udáva tieto limity?

Ľudské oko dokáže vidieť svetlo, ktoré je výsledkom elektromagnetického žiarenia vo vlnových dĺžkach od 380 do 780 nm. Znamená to, že v tomto rozsahu vidíme spektrum farieb v rôznych vlnových dĺžkach. Zdola je toto spektrum ohraničené fialovou a zhora červenou. Za týmito hranicami sa nachádza ultrafialové a infračervené svetlo, ktoré už ľudia nevidia. Dokážu ho maximálne cítiť na pokožke ako teplo, napríklad v infrasaune. Niektoré živočíchy majú iný rozsah videnia ako ľudia. Napríklad včely vidia aj ultrafialové svetlo, plazy zasa infračervené.

Limit oka udáva aj rozmiestnenie tyčiniek a čapíkov na sietnici. Sú to bunky, ktorým vďačíme za videnie, lebo sú citlivé na svetlo. Napríklad vďaka tyčinkám vidíme periférne a v šere, čapíkom vďačíme za centrálne videnie a schopnosť rozlišovať farby. Odhadom môžem povedať, že rozlíšenie ľudského oka je podobné rozlíšeniu fotoaparátu s 352 megapixelmi. Je to však veľmi relatívne. Rozlíšenie sietnice je totiž najvyššie v strede zorného poľa a smerom do periférie sa prudko zhoršuje.

Každopádne, bez ohľadu na to, aké má limity ľudské oko, a či už vidíme lepšie alebo horšie, oveľa väčší problém je mať dobrý zrak, a predsa nevidieť. A s týmto ľudovým múdrom sa s vami opäť nachvíľu lúčim a želám pekné leto.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Ramsay: Či Slovensko nevypadne do béčka? To nemôžem sľúbiť

Tréner Craig Ramsay chce naučiť slovenských hokejistov hrať s rozumom.


Už ste čítali?